Je život s cizincem procházka růžovou zahradou nebo ne? Zajímá vás, jak to vnímají (nejen) české a slovenské ženy, co je trápí a co jejich partnery odlišuje od českých mužů? Zeptali jsme se jich na osobní zkušenost. Všechny ženy dostaly podobné otázky. Odpovědi byly ale různé, někdy i docela překvapivé.
Tentokrát jsme si povídali s Barborou Gemmelovou, která si na Instagramu říká Turn italian. Barča je původem ze Slovenska a žije v Miláně, kde učí italštinu. Na Instagramu vypráví o životě v Itálii, italské kultuře a životním stylu. Mezi příspěvky najdete například zajímavosti o italské snídani, střípky z italštiny (i jako videolekce) nebo místní dobroty.
1. Představ se nám a popiš, co ve svém životě děláš?
Ahojte! Volám sa Barbora, pochádzam z Nitry zo Slovenska. Po maturite som pobudla pár mesiacov vo Švajčiarsku, neskôr som sa presťahovala do Anglicka, Oxfordu a následne do Milána, kde bývam a študujem na VŠ.
Posledných 5 rokov pracujem ako lektorka talianskeho a anglického jazyka a cez môj Instagram sa snažím pomôcť ľuďom, ktorí sa chcú presťahovať do Talianska. Zámerom môjho účtu je predstaviť každodenný život v tejto krajine a rôzne situácie, ktoré môžu nastať, príjemné a aj menej pekné, keď sa presťahujete sami do zahraničia a ako ich riešiť.
2. Odkud pochází tvůj partner?
Môj priateľ pochádza z Milána.
3. Jak dlouho jste spolu?
Už je to 6 rokov.
4. Co jsi ve svém životě musela kvůli partnerovi změnit? V čem ses mu musela přizpůsobit? Lituješ toho někdy?
Nemyslím si, ze kvôli partnerovi som musela vyslovene niečo meniť.
Prekvapilo ma skôr Taliansko ako také so svojimi stereotypmi. Myslím si ale, že to, ako tú situáciu vnímame, závisí vždy od povahy človeka. Ja mám napríklad rada vo všetkom poriadok a na Anglicku, kde som predtým žila, som zbožňovala práve tú funkčnosť, takže, úprimne, prvé mesiace tu boli pre mňa dosť šokujúce.
Žiaľ, častokrát sa stáva, že neviete na prvýkrát vybaviť ani najbežnejšie úkony, napr. zápis na univerzitu, parkovaciu kartu pre rezidentov, návštevu u lekára a mnohé iné. Tým ale nechcem čitateľov vystrašiť, len podotknúť, že organizovanejšie typy sa tu môžu zo začiatku cítiť stratene, ale časom sa v tom dá naučiť navigovať. 🙂
5. Jaké jsou pro tebe největší výhody soužití s cizincem?
Určite je to rozšírenie si obzorov. Každý deň ste totiž v kontakte s človekom, ktorý vyrastal v úplne inom prostredí a ste konfrontovaní s úplne inými návykmi a postojmi. Mne osobne sa to veľmi páči, pretože môžem porovnať, ako sa niečo robí „u nás“ a ako tu a vybrať si, čo mi najviac vyhovuje. Oceňujem to veľmi aj na mojich „medzinárodných“ kamarátkach.
Tiež si myslím, že vďaka partnerovi sa dostanete krajine takpovediac pod kožu a vidíte, ako to reálne napr. v takej talianskej domácnosti funguje a to sa v bedekroch nedočítate. 🙂
Ďalšou z výhod je napríklad možnosť rozprávať sa v cudzom jazyku každý deň.
Môj partner je gentleman o niečo viac než priemerný Slovák, ale rozhodne sa nedá povedať, že všetci Taliani sú rovnakí, koniec koncov, ani Slováci to nie sú. Som toho názoru, že vždy všetko záleží od konkrétnych ľudí a nemám rada zovšeobecňovanie a ani stereotypy. Taliansko je veľká krajina, kde žije 60 miliónov obyvateľov, a zažila som tu neskutočné rozdiely medzi jednotlivými rodinami, spôsobené zväčša sociálnym zázemím.
6. A jaké jsou největší nevýhody?
Niekedy tie nevýhody pramenia práve z tej kultúrnej rozmanitosti. Každý tú istú vec vidíme inak a musíme nájsť kompromis. 🙂
Taktiež som ďaleko od rodiny, 1000 km, tým pádom si musím vopred naplánovať každú návštevu. Našťastie učím najmä cez Skype, takže to nie je až také strašné.
Všimla som si tiež, že mnoho Talianov je tiež „mammoni“, niečo ako mamičkin maznáčik, zvyknutých na to, že sa o nich mama stará, aj keď majú dávno po štyridsiatke.
7. Živíš se tedy prací na dálku? Co všechno nabízíš?
Tá práca nie je úplne na diaľku keďže mám aj miestnych študentov, Talianov alebo expatov žijúcich v Miláne. Učiť som začala krátko na to, ako som sa prihlásila na univerzitu. V bývalej robote som trávila 6 dní v týždni prakticky celý deň a aj keď ma veľmi bavila, bola nezlúčiteľná so štúdiom. Rozmýšľala som teda nad rôznymi alternatívami a keďže ma jazyky vždy veľmi bavili a z Oxfordu, kde som predtým žila, som si priniesla jazykový certifikát, vybrala som sa týmto smerom.
Za uplynulé roky som sa stretla s mnohými expatmi a zistila som, že si prechádzame veľmi podobnými, ale špecifickými problémami, s ktorými si nie vždy vieme poradiť. Častokrát sme na všetko sami, čelíme novým situáciám, zistíme, že nie všetko je tak, ako sme očakávali a v týchto chvíľach nám chýba niekto, s kým by sme sa o tom chceli porozprávať.
Môžeme mať aj tú najlepšiu rodinu na svete, podporujúcich kamarátov, ale napriek tomu nám nevedia poradiť. Rada by som teda odovzdala moje skúsenosti ďalej a pomohla tak ľuďom, ktorí sú ešte len začiatku svojej expantskej cesty. Do budúcna teda pripravujem práve túto službu, counselling.
8. Kam jezdíte nejraději na dovolenou? Cestujete spíše po Itálii nebo za hranice?
Trošku to striedame, ale myslím, že dovolenkujeme viac v Taliansku, než v zahraničí. Máme jednak dvoch psíkov, ktorých si brávame všade so sebou a ja osobne som ešte nepreskúmala celé južné Taliansko. Pomaly teda na tom pracujem. 🙂
9. Chtěli byste do budoucna zůstat v Itálii nebo přemýšlíte o jiné zemi?
Zvažujeme rôzne alternatívy, ale Slovensko medzi nimi nie je.
10. Která místa u vás by měli čtenáři navštávit a co ochutnat?
Tak toto je ťazká otázka. Záleží veľmi, čo koho konkrétne baví, ale všeobecne by som nedoporučovala obmedzovať sa v Miláne len na tie tri najznámejšie veci — Duomo, hrad a Navigli. Je tu mnoho zákutí, ktoré stoja za návštevu, napríklad mestská časť Brera, ktorá vedie od divadla La Scalla až po štvrť Porta Nuova, kde sa nachádzaju nádherné „zelené“ mrakodrapy. V samotnom meste je aj veľmi veľa muzeí, mnohé z nich sú zdarma každú prvú nedeľu v mesiaci. Málokto vie, že aj jedna z najznámejších malieb Posledná večera od Da Vinciho sa nachádza v Miláne.
V širšom okolí sú to jazerá, napríklad Como, Iseo, vinárska oblasť Franciacorta.
O samotnom jedle by sa dal napísať samostatný článok, ale skúsim byť stručná. V Taliansku si „mangia bene“ na celom území. Kuchyňa samotného Milána nie je až taká bohatá ako v iných regiónoch, ale zároveň tu nájdete čokoľvek a to doslova. V meste sa totiž nachádza akási národná aukčná sieň rýb. Funguje to tak, že sem každé ráno okolo štvrtej privezú čerstvo vylovené ryby z rôznych kútov Talianska, najkvalitnejšie kusy skúpia miestne reštaurácie a nepredané ryby putujú naspäť do tých prímorských.
Taká tradičnejšia špecialita je určite risotto alla milanese con ossobuco (šafránové rizoto s kúskom teľacieho mäsa), cassœula (základ tohto jedla je kel, ktorý sa varí s rôznymi časťami bravčového, je to dosť mastné jedlo, ktoré sa varí len v zime), teľací rezeň a panettone.
Pravdou ale je, že miestni chodia skôr do regionálnych reštaurácií, napr. sicílska nebo pugliese. Jedna z vecí, ktorá ma prekvapila bolo sushi. Za tých skoro 7 rokov, ktoré tu bývam, som videla, ako zatvorili mnohé talianske reštaurácie a na ich mieste otvorili sushi. Väčšina Talianov, ktorých poznám, tam obeduje alebo večeria približne raz do týždňa.
A co vy? Co byste v Miláně nejraději ochutnali? A byli jste se tam už podívat? Okomentujte článek a podělte se s námi o své nápady.
Pokud se vám rozhovor líbil, sdílejte jej tlačítky níže. Jo, a sledujte mě na Instagramu a Facebooku, ať vám neuniknou další díly seriálu a další články! Grazie e alla prossima!
Všechny ostatní díly tohoto seriálu najdete v sekci Rozhovory.
Žádné komentáře